Vegetariánstvo či vegánstvo ako životný štýl si už vybrali mnohí. Dôvody má každý iné.
Cieľom tohto článku nie je hodnotiť, či to, že niekto je alebo neje mäso, je dobré alebo zlé. V žiadnom prípade ani nie je cieľom niekoho presviedčať či dokonca hodnotiť jeho rozhodnutia. Na oboch stranách, aj na strane zástancov pestrej stravy zahŕňajúcej mäso, aj na strane zástancov pestrej stravy bez mäsa, sú ľudia so svojimi dôvodmi a názormi, ktoré môžu, aj nemusia časom zmeniť.
Prečo jeme ako jeme?
O prvých sústach, ktoré prejdú naším tráviacim traktom, rozhodujú naši rodičia, väčšinou je to mama, a teda na toto rozhodnutie asi v celom vesmíre neexistuje kompetentnejšia osoba (😊). Naše stravovacie návyky sú v prvých rokoch života určené tým, do akej rodiny sme sa narodili. Je pochopiteľné, že rodičia budú viesť svoje deti cestou, o ktorej predpokladajú, že je pre ne aj ich samotných najvhodnejšia. Jeme a nejeme to, čo sa je alebo neje v domácnosti, v ktorej vyrastáme. Ako rastieme, získavame stále viac nových informácií, viac skúseností a na ich základe si vytvárame vlastný názor na najrôznejšie aspekty v zdraví, v spoločnosti, v živote. Je teda pravdepodobné, že v živote každého z nás príde aj etapa alebo minimálne moment, kedy sa zamyslí aj nad tým, čo, koľko a prečo má denne na tanieri. Dôvody k zamysleniu môžu byť rôzne. Zdravotné problémy, túžba schudnúť alebo pribrať, etické dôvody, morálne alebo len získanie nových informácií, ktoré zmenia váš postoj k dlhoročne zabehnutým zvykom. V súčasnosti sa ukazuje, že prestať s konzumáciou mäsa, mäsových a mliečnych výrobkov veľmi výrazne pomáha planéte a je vecou ekologického a udržateľného spôsobu života. V nasledujúcej sérii článkov sa pozrieme bližšie na jednotlivé dôvody, prečo sa ľudia rozhodnú vzdať mäsa a začneme práve posledným spomenutým. Možno niektorí z vás nájdu inšpiráciu k zmene alebo minimálne pochopenie tej vegetariánskej strany barikády. Vzájomné pochopenie a uznanie argumentov totiž ľudí vždy spája.[/vc_column_text][vc_single_image image=“3848″ img_size=“full“][vc_column_text]VEGE ako EKO spôsob života
Byť eko, rovnako ako jarný detox, je už celkom sprofanovaný pojem. Je to ale celkom škoda, pretože zamýšľať sa nad ekológiou a snažiť sa žiť udržateľným spôsobom by nemalo byť vecou aktuálneho módneho trendu, ale nevyhnutnej každodennej reality. Všetkým zarytým mäsožravcom sa toto asi nebude páčiť, ale pravda je taká, že vegetariánstvo a najmä vegánstvo je ten najúčinnejší spôsob, ako pomôcť planéte. A to ani nie z dôvodu samotného jedenia mäsa, ale hlavne z dôvodu, že od dôb chovania na malých farmách sme už dávno na míle ďaleko. V dôsledku neustále sa zvyšujúceho konzumu, našej neukojiteľnej a snáď nikde nekončiacej spotreby produktov živočíšnej výroby sa dostávame do začarovaného kruhu. Je pochopiteľné, že niekto len ťažko uverí tomu, že jeho rezeň na tanieri môže znamenať pohromu pre planétu a ani to tak nie je, ALE! Možno jeden údaj stačí na to, aby sa minimálne zamyslel každý, kto nekompromisne obhajuje neobmedzenú konzumáciu mäsa a mliečnych výrobkov: v dnešnej dobe, kedy nás je na planéte už dávno viac ako sedem miliárd, v dnešnej dobe, kedy sú stále miesta na svete, kde ľudia umierajú od hladu, sú až dve tretiny celkovej produkcie kukurice a niektorých iných obilnín pestované a spotrebované len na to, aby slúžili ako potrava pre dobytok, ktorý chováme na mäso. Keď si celý tento fakt rozoberieme na drobné, negatívny ekologický dopad konzumácie mäsa je obrovský. Vegánska diéta má omnoho pozitívnejší vplyv na planétu než obmedzenie lietania či jazdenie na elektrickom aute! Ekologických problémov, ktoré so živočíšnou výrobou súvisia, je viacero. O každom z ich by sa dalo hovoriť podrobnejšie.[/vc_column_text][vc_single_image image=“3846″ img_size=“full“][vc_column_text]Pôda
Bez konzumácie mäsa a mliečnych výrobkov by sa celosvetové využitie poľnohospodárskej pôdy mohlo zredukovať o viac než 75 %. Strata divokej prírody kvôli poľnohospodárstvu je tiež najväčším dôvodom terajšieho masového vyhnutia voľne žijúcich živočíchov. Poľnohospodárstvo spôsobuje 80 % odlesňovania pôdy či už na pasienky, alebo pestovanie plodín a krmiva.
Voda
Živočíšna výroba je kľúčovým hráčom v celosvetovej spotrebe vody. Až tretina vody, spotrebovanej v poľnohospodárstve, sa využije na živočíšnu výrobu. Okrem spotreby vody na pestovanie krmiva je veľkým problémom znečistenie zložkami a fosforom z umelých hnojív, antibiotikami, hormónmi či ťažkými kovmi. Na tonu produktu majú živočíšne potraviny všeobecne väčšiu vodnú stopu ako tie rastlinné. Ak si chcete predstaviť, čo to asi znamená v praxi, jedným nezjedeným burgrom (150 g) ušetríte toľko vody, ktorá by stačila na približne dvadsať osemminútových spŕch.
Vzduch
K najväčšiemu vzniku skleníkových plynov prispieva chov hovädzieho dobytka na mäso a mlieko, kôrovcov, teliat a baranov, ošípaných, hydiny a rýb. Na druhej strane najmenej ich vzniká pri pestovaní strukovín a orechov. V podstate ďalším silným a veľmi jednoduchým argumentom, ktorý by mohol viesť k zamysleniu, je: živočíšna výroba v EÚ má na svedomí vznik viac emisií ako celá doprava. Polovicu z nich tvoria takzvané priame emisie v podobe metánu a oxidu dusného, ktoré vznikajú najmä ako výsledok zažívania hospodárskych zvierat. Zvyšok sú emisie, ktoré sa tvoria pri obrábaní pôdy, odlesňovaní, výrobe a preprave potravín a z potravinového odpadu. Povedané inak, prdy dobytka znečisťujú vzduch viac ako výfukové plyny áut.
V najbližšom článku sa vrhneme asi na tú najcitlivejšiu časť v diskusiách o dôvodoch vegetariánstva a vegánstva. Je to časť, ktorá zahŕňa etiku a morálku v celej živočíšnej výrobe, a teda je vždy spojená aj s emóciami.
Ak si chcete dopriať chutný vegánsky alebo vegetariánsky obed, pozývame vás do Veg life, kde vás každý deň čaká nová ponuka čerstvých jedál. Okrem toho vás tam vždy čaká dobré čítanie v podobe Radaru.
