Pohyb ako liek.
Akýkoľvek pohyb je pre človeka dobrý. Ale, samozrejme, bavíme sa o pohybe správnom. Veľmi závisí od toho, aký ten pohyb alebo tréning (ak sme už v tréningovom procese) je. Ak ideme napríklad na prechádzku, určite to je dobré a zdraviu prospešné, ale neurobíme s ňou nijaký významnejší progres. Urobili sme pohyb, uspokojili sme svoje telo a aj dušu, možno sme si vyčistili hlavu, ale po fyzickej stránke sme veľký pokrok neurobili. Takže ak chceme napredovať, musíme sa baviť o tréningu. Akýkoľvek tréning si zvolíme, je to dobrá cesta. Ale v prvom rade musíme robiť to, čo nás baví. Ak niekoho nebaví behať, bicyklovať, tak nech skáče cez švihadlo, nech si ide zaplávať. Ak niekoho nebaví lyžovanie, tak nech robí skialp alebo bežkovanie. Ak niekoho nebaví posilňovňa, tak nech tancuje. Dôležité je, aby si ľudia našli to správne, čo im vyhovuje. Nie to, čo je trendy… Ak je niečo trendy a ešte to človeka baví, tak super. Ale nerobme niečo proti svojej vôli, pretože nás to nebude baviť. A keď nás niečo nebaví, nemôžeme mať ani výsledky. Každý pohyb, ak je správny, prináša progres.
Môžeme sa na tréningu zraniť?
Hovorí sa, že zraniť človeka môže taký tréning, na ktorý nie je pripravený, na ktorý nie je pripravené telo. Vysvetlím to na jednoduchom príklade. Nie som bežec, chcem začať behať a hneď sa prihlásim na maratón. V tomto prípade beh samotný je zdravý, prospešný, je fajn. Ale ak som si dal cieľ odbehnúť 20, 40 kilometrov, pretože mám veľa energie, mám endorfíny, chcem niečo urobiť a dokázať, nie je to správne cvičenie. A takýto beh ma môže zraniť. Môžem si natiahnuť sval, vykĺbiť si členok od únavy, môžem si preťažiť kolená, kĺby. Áno, v takomto zmysle mi ten tréning môže ublížiť. Preto je veľmi dôležité stanoviť si svoj level na základe svojich reálnych možností a tak k tomu pristupovať. Musím byť na to dostatočne pripravený. Keď som dostatočne pripravený na silový tréning a viem, že si to môžem dovoliť, tak sa doň môžem pustiť. Ak nie som pripravený a moje telo nie je aktivované na takýto tréning, tak by som sa do toho nemal púšťať. Nemôžem skočiť z levelu 1 na level 3, 4 alebo 10. Dobre vieme, že sa nám to niekde vypomstí, že sa nám to vráti. Keďže nám cvičenie má pomáhať, musíme si zvoliť tú správnu latku. Určite tu platí pravidlo pomaly ďalej zájdeš.
Nepodceňujte strečing!
Aby ste zabránili zraneniu, je dobré si do tréningu zaradiť strečing. Strečing zaraďujeme či už pred tréningom, je to také zmobilizovanie nášho tela pred záťažou, alebo po ňom. Ten nemusí byť veľmi dlhý. Ide skôr o krátke naťahovanie svalov, ktoré sme zaťažovali. Nemusím totiž strečovať svaly, ktoré som nepoužíval, ale len tie, ktoré som počas tréningu zapájal. Ak máme komplexný tréning, tak je potrebné urobiť komplexný strečing. Čo ale ja osobne odporúčam, je strečing na záver dňa. Čiže keď prídem domov po celom dni alebo keď už končím celodennú fyzickú aktivitu. Aj keď som mal tréning napríklad ráno, ešte stále počas dňa telo namáhame štandardnými aktivitami, a preto je najdôležitejšie uzavrieť deň strečingom na 10 – 15 minút. Tak ako je na záver dňa dobrá joga, tak je dobrý aj strečing. Doma na koberci pred televízorom, keď sa ponaťahujeme, bude to mať určite veľký prínos pre naše telo a zdravie. A, samozrejme, budeme napredovať v našom cvičení a predídeme zraneniu, čo je veľmi dôležité. Zanedbaný strečing nám môže spôsobiť problémy. Ak by sme si mali povedať, ktorý je najdôležitejší, tak je to určite ten pred tréningom. Nemôžeme začať tréning bez toho, aby sme sa rozohriali. A potom ten večerný strečing. 😊
Kedy vynechať či skrátiť tréning?
Keď je človek chorý, necíti sa dobre alebo má vážne zranenie, je vhodné tréning vynechať. Je veľmi časté, že keď ľudia berú antibiotiká, idú si zacvičiť. Prosím vás, nerobte to! Telo bojuje s tým, že berie lieky, a ešte k tomu zaťažíte srdce, telo, čím k zhoršenému zdravotnému stavu ešte viac prispievate. V tomto bode žiadne cvičenie, iba relax! Zoberte si knihu, čítajte si, oddychujte. V tomto momente, keď človek nemôže trénovať, môže sa aspoň správne stravovať. Odporúčam aj znížiť kalorický príjem, kompenzujte cvičenie jedlom. Zdravým jedlom. Skrátiť tréning môžeme z časového hľadiska, keď nemáme dostatok času. Každý tréning je lepší ako nič. Ale nebavíme sa o 10 – 15 minútach. Cvičenie má význam vtedy, keď je dlhšie ako 20 – 25 minút. Ak je to menej ako 20 minút ,veľký význam nemá. Cvičenie okolo pol hodiny je skrátený tréning, ktorý si môžeme dať, ak nemáme čas na hodinový. Je to úplne v poriadku. Opäť je to ruka v ruke s jedlom, takže keď skracujeme tréning, znižujeme aj dávky jedla. Ak chceme urobiť progres, je to veľmi dôležité. Vždy platí vzťah medzi príjmom a výdajom.
Na záver
Zvoliť vhodný tréning je veľmi individuálne. Ak máme napríklad problémy s kolenami, s kĺbmi, veľmi nevhodným tréningom je behanie po betóne. Ak máme problémy s chrbticou, tak je nevhodný tréning vzpieranie. Ak máme problémy srdcovo-cievneho charakteru, napríklad vysoký krvný tlak, problémy so srdcom, určite kardio nie je vhodné, skôr treba zvoliť nejaké krátke záťažové cvičenia. Je potrebné počúvať svoje telo, priznať si, aké máme hendikepy a tak k cvičeniu aj pristupovať. Ak si počas športovania spôsobíme zranenie, existujú už veľmi známe a populárne fyziocvičenia a fyziotréneri. Osobne odporúčam vyberať si fyziotrénera veľmi opatrne. Pretože niekto, kto sa cez víkendový kurz stane fyziotrénerom, určite nemôže získať rovnako relevantné zdravotné vzdelanie ako niekto, kto má ukončené štúdium fyzioterapie. Ak máme zranenie, mali by sme ísť do profesionálneho centra s dobrými referenciami, pretože ide o zdravie – ideme riešiť problém, nielen zdvihnutie pár činiek. V tomto smere by sme mali byť pri voľbe fyzioterapeuta naozaj opatrní.
