Ako pracovať so strachom? Vďaka čomu sú vrcholoví športovci výnimoční? A vypol niekedy aj Andy Winson budík?
Tradične začíname otázkou ako sa máte.
Ďakujem pekne za opýtanie, mám sa úžasne! Prednedávnom sa nám podarilo úspešne spustiť novú vzdelávaciu platformu osobnostného rozvoja Metagram a od ľudí, ktorí sú jej súčasťou a ktorí ju využívajú, máme fantastické ohlasy. Keďže opatrenia sa uvoľnili, máme za sebou aj veľký tréning Objav svoju silu, na ktorom 600 ľudí zažilo obrovské posuny vo svojich životoch, vyriešili si mnohé trápenia a vytvorili nové vízie. Mnohí, čo stagnovali a narážali na pomyselný strop, dokázali prekonať tieto bariéry a otvorili si úplne nové možnosti. Z toho všetkého mám naozaj obrovskú radosť.
Ako kouč a motivátor, ktorý radí ľuďom, ako zvládať záťažové situácie, zvládol posledné dva roky?
Najnáročnejší bol marec 2020, kedy nikto nevedel, čo nás čaká. Ľudia aj celý svet sa dostali do absolútne novej situácie a boli paralyzovaní. Vedeli sme, že to bude vytvárať neistotu, strach, frustrácie, obavy a v konečnom dôsledku aj depresie. Začali sme každý deň produkovať množstvo videí, ktoré mali za úlohu ľudí povzbudiť, podporiť a dať im novú nádej. Zaviedli sme pojem „svieža myseľ“ alebo double positive, aby boli ľudia v tomto negatívnom svete ešte viac pozitívne naladení. Pokračovali sme ďalej vo vzdelávaní, akurát sa museli obmedziť živé tréningy. Spustili sme niekoľko nových projektov a jedným z nich bola aj Ranná nakopávačka. Vo február 2021, keď ľudia nechodili do práce, opätovne sa dostávali do ťažkej situácie, boli mentálne naozaj „dole“ a frustrovaní, začal som každé ráno o 6:30 h vysielať 40, 50, 60 minút. Ľudia si na to tak zvykli, že dnes vysielame už vyše roka a ranné nakopávačky sú aj súčasťou Metagramu.
Zažili ste počas kovidu nejaký svoj nový aha moment?
Momentálne si nijaký výrazne neuvedomujem. Potvrdilo sa však to, čo hovorím už roky. Nie okolnosť, ktorá sa udiala, ale naša reakcia na túto okolnosť ovplyvňuje to, ako sa budeme cítiť, a to, čo sa bude odohrávať ďalej v našom vlastnom živote. Podnetov a nových situácií bolo extrémne množstvo. V krátkom čase sme na ne museli reagovali a prispôsobovať sa im. Ono je to vždy tak, že akákoľvek situácia v živote prináša na jednej strane ľudí, ktorých pohltí a ovládne, ale prináša aj ľudí, ktorí sa vďaka nej dokážu posunúť ďalej a vyrásť. Na čo smerujem pozornosť, to ma ovládne. Mojím aha momentom bolo hlavne to, že sme spustili projekty, ktoré sme mali už dlhšie niekde v zásuvke.
Myslíte si, že každá zmena a posun z miesta sú naozaj pozitívne?
Nemyslím si to. Vždy, samozrejme, záleží na tom, z akého uhľa pohľadu sa na danú situáciu pozeráme. Ak zistíte, že je vám partner neverný, asi to nevezmete pozitívne, hoci aj koniec vzťahu môže byť posunom. Stotožňujem sa však s tvrdením, že pohyb je život a stagnácia je smrť. Myslím, že posun vpred je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. My sa máme hýbať, máme kráčať, máme napredovať a posúvať naše hranice. Neznamená to stále prekonávať väčšie a väčšie rekordy, ale budovať aj svoj charakter, pracovať na sebe, zlepšovať svoj hodnotový rebríček, svoju vlastnú morálku, posilňovať vieru a rozvíjať duchovné poznanie… Naše vnútorné vlastnosti, ktoré tvoria celú našu bytosť.
Čo by ste povedali ľudom, ktorí majú zo zmien strach?
Strach je prirodzená súčasť nášho života. Otázka však je, či nás strach ovláda a limituje alebo nás len upozorňuje na možné riziká. Je v poriadku mať strach. Netreba s ním bojovať, lebo zvíťaziť nad ním nevieme. Čo ale urobiť môžeme, je strach prijať. Ovláda nás len vtedy, keď mu venujeme pozornosť. V momente, keď pozornosť zameriame na tvorenie, lásku, podporu, spoluprácu a kreativitu, strach jednoducho začne slabnúť. Oslabuje práve vtedy, keď veci, ktoré robíme, robíme z vyššieho úmyslu, v prospech spoločnosti, našej rodiny a v prospech niečoho, čo nás presahuje. Takže odpoveďou je zamerať myseľ na tvorbu a nie na to, ako s tým strachom bojovať. Väčšina strachov je neopodstatnených a sú len ilúziou, ktorú sme si vytvorili a spájame ju s otázkou čo keď. Najhorší scenár sa často vôbec neudeje, ale náš život myšlienka naň paralyzuje. Takže radšej sa pýtajme čo ak to zvládnem; ako by som sa mal správať, keď sa chcem sa v tejto situácii cítiť v pohode. Keď si budeme klásť iné otázky, budeme dostávať aj iné odpovede.
Pracujete s viacerými športovcami. Ako a kedy to vzniklo?
So športovcami pracujem už viac ako 30 rokov. Vyštudoval som fakultu telesnej výchovy a športu, takže šport mojím životom prechádza už dlhé roky. Bol som súčasťou príprav mnohých vrcholových športovcov už počas vysokej školy, keďže mnohí boli mojimi spolužiakmi. Potom som bol 15 rokov vo finančníctve a hoci som rekreačne športoval, môj aktívny návrat ku koučovaniu športovcov prišiel asi pred sedemnástimi rokmi. Začali ma oslovovať jednotliví športovci a tréneri s otázkou, či by som im nedokázal pomôcť s mentálnou prípravou. Sú športovci, s ktorými pracujem dlhodobo, s inými len krátkodobo, v súvislosti s prípravou na konkrétne súťaže alebo vrcholné podujatia. Doteraz som pracoval s obrovským množstvom športovcov. Boli to futbalisti hokejisti, basketbalisti, plavci, MMA zápasníci, karatisti, atléti, bežci na lyžiach…
Je medzi mini niekto, kto momentálne vyniká alebo vás prekvapil?
Momentálne najaktívnejšia je spolupráca s Michalom Morvayom, ktorá trvá už takmer dva roky. Michal sa minulý rok kvalifikoval na olympiádu v Tokiu v chôdzi na 50 km. Keď za mnou prišiel prvýkrát, bola to len ilúzia. Nespĺňal žiadne limity, v podstate mal nejaké to športové zázemie, ale z pohľadu výkonnosti to bol len jeho vzdialený sen. Systematickým nastavením mysle, v spolupráci s jeho trénerom a v spolupráci s ďalším tímom, sa nám podarilo vytvoriť taký tréningový plán a proces, vďaka ktorému sa Michal posunul tam, kde je dnes.
V čom je spolupráca so športovcami iná?
Obrovský rozdiel je v tom, že športovec má väčšinou jasno v tom, čo chce a na čom chce pracovať. Buď dlhodobo stagnuje, alebo má natrénované, ale na súťaži nepodá očakávaný výkon, v prípade kolektívnych športov je problém v súdržnosti, športovci často nevedia udržať focus… S tým všetkým vieme pracovať.
Máte pocit, že sú disciplinovanejší, cieľavedomejší? Ako sa vám s nimi pracuje?
To je ďalší veľký rozdiel medzi športovcami a bežnými ľuďmi! Väčšinou športovci naozaj dodržia to, na čom sa dohodneme, pretože niekde vo svojom vnútri takúto prirodzenú disciplínu už majú. Z mojich skúseností naozaj dokážu byť dôslednejší ako bežný človek, ktorý si príde riešiť svoju životnú krízu alebo finančnú situáciu. Športovci majú jasný cieľ. Pre mnohých je to ich životná cesta a sú ochotní jej podriaďovať absolútne všetko. Vedia, že to nie je len o tréningoch tela, ale súčasťou úspešného športového výkonu je aj regenerácia, suplementácia, strava a aj správne nastavená myseľ. Svoj športový výkon vnímajú ako komplexný proces, ktorým potrebujú prejsť. Čím skôr si toto športovec uvedomí, tým skôr sa dokáže zaradiť medzi elitu a dosahovať vrcholové výsledky.
Ako veľmi nám vie myseľ pri výkone pomôcť?
Tak ako veľmi nám vie myseľ pomôcť, presne tak nás vie aj zastaviť alebo zablokovať. Každý vrcholový športovec si dnes už uvedomuje, že nejde ani tak o to, koľko má natrénované, ale ako v tom kľúčovom momente tej vrcholovej súťaže dokážete zladiť celú svoju bytosť. To znamená fyzickú stránku, svoju vlastnú myseľ – duševnú stránku a takisto aj tú duchovnú stránku vo svojej bytosti ako tretiu zložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou. Nie je to len o vlastnej mysli, je to o spolupráci všetkých zložiek, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou našej bytosti ako takej.
A čo sa vlastne v hlave stane v momente, keď možno už niekto nevládze, má pocit, že už neurobí ani krok, ale nejakým „zázrakom“ sa „preberie“ a chytí tzv. druhý dych?
Krízové situácie trénujeme, samozrejme, tiež, aby na ne boli športovci pripravení a aby vedeli ako reagovať. Áno, veľakrát vidíme, že zrazu niekto vystrelí a z tretieho alebo štvrtého miesta prebehne cieľovou páskou ako prvý. Veľakrát je to preto, že si spomenie na nejaký vyšší význam alebo prínos. Napríklad sú to jeho posledné preteky alebo v hľadisku sedí jeho otec jeho dieťa, alebo vie, že keď vyhrá, tak sa niečo stane. Jeho vyšší zmysel, ktorý si sám definoval. Toto môže veľmi dobre fungovať u športovcov, ktorí ešte nezažili prvenstvo. Tí majú oveľa väčšiu ambíciu a motiváciu. Následné obhajovanie titulu je vždy o niečo ťažšie. Preto keď jeden človek dokáže obhájiť titul aj päť, šesťkrát, je to skutočný majster a je obdivuhodné, že v sebe vie dlhodobo nachádzať potrebnú motiváciu.
Vy športujete? Stáva sa aj vám, že sa vám nechce?
Chodím do fitka, chodím behávať, veľmi rád lyžujem a plávam. Napríklad nedávno sme si dali s partiou kamarátov výzvu za tri mesiace schudnúť, prípadne pribrať na svalovej hmote. Boli momenty, keď som už bol unavený, nechcelo sa mi, ale to, že človek má definovaný cieľ, pre ktorý to robí, mu pomáha. Ak majú v sebe ľudia prirodzenú súťaživosť, tak to jednoducho urobia, lebo vedia prečo. Je však pravda, že pokiaľ človek pred sebou nemá nejaký vyšší cieľ a robí ten šport len preto, lebo ho robí, málokedy je ochotný ísť cez bolesť a hecnúť sa k nejakým vyšším výkonom.
Vždy sa premôžete? Nikdy sa nestalo, že by Andy Winson vypol budík a spal ďalej?
Ale áno! Aj ja občas vypnem budík. (smiech) Za tie roky som sa naučil počúvať svoje telo a osobne už dávam spánku oveľa väčšiu prednosť ako kedysi. Robiť veci na úkor spánku sa nie vždy vypláca. Uvediem jeden konkrétny príklad. Napríklad tá výzva, ktorú som spomenul, bola v období, keď som spal málo, ale keďže išlo o výzvu, dal som večer prednosť cvičeniu. A čo sa udialo? Behom pár dní, keď som málo spal, aj napriek tomu, že som mal dobrú stravu, som, paradoxne, schudol na svaloch. To znamená, že nie vždy a za každú cenu treba spánok obetovať. Je extrémne dôležitý aj v súvislosti so športom a celkovou regeneráciou. Poznám mnoho ľudí, ktorí pracovali na svojich projektoch, boli nadšení, darilo sa im, ale spali 4 – 5 hodín denne. Po niekoľkých mesiacoch došlo k ich absolútnemu vyhoreniu. Nie preto, že by ich práca nebavila, ale ich telo jednoducho skolabovalo. Takže ja som sa naučil počúvať svoje vlastné telo, nerobiť nič na úkor spánku, a keď sa naozaj potrebujem premôcť, tak používam mnohé psychologické fintičky, ktoré mi pomôžu s motiváciou a behom pár sekúnd viem zmeniť svoju náladu.
Pracujete aj s ľuďmi, ktorí bojujú s nadváhou, resp. stravou, životným štýlom. V čom majú oni „zle nastavené myslenie“?
Osemdesiat percent celého úspechu chudnutia je v hlave. Tých problémov je viac, ale jeden z najväčších je emocionálne jedenie alebo nespracované bolesti z minulosti. Jedlo sa stáva pre človeka jediným útočiskom a dočasnou potechou v bolestiach, ktoré človek zažíva. Myslenie je nastavené zle aj v tom, že takýto človek má negatívne presvedčenia o sebe samom. Príbeh, ktorý si o sebe hovorí, je príbeh skôr porazeného ako víťaza. Veľakrát ľudia s jedlom spájajú lásku, boja sa chudoby, boja sa, že budú hladní a majú tendenciu neustále niečo pojedať. Poznám ale aj ľudí, ktorí aj športujú, sledujú svoju stravu, no napriek tomu sa im nedarí trvalo schudnúť. Aj v tom prípade treba dať primárne do poriadku myslenie. Človek si často sám nevie poradiť. Vydrží určitý čas, pretože motivácia býva len dočasná, a potom padá do starých koľají. Ďalším problémom je, že ľudia vnímajú chudnutie cez rôzne diéty. Mali by si však vytvoriť určitý návyk životného štýlu, ktorý im pomáha udržať si želateľnú váhu a kondíciu.
Aké tréningy ešte do konca roka môžu ľudia s vami absolvovať?
Plánujeme tréning Majster komunikácie, zameraný na zlepšenie komunikácie v práci, biznise, rodine alebo s deťmi, taktiež tréning Majster pódií, zameraný na zlepšenie sa v prezentačných zručnostiach, rétorike, vo vystupovaní pred ľuďmi, vo firme a pred vlastným tímom. Ďalej máme tréning Super leader, ktorý je určený pre veľmi malú skupinu ľudí, ktorí sa naozaj neuspokoja s priemerom, chcú to najlepšie z najlepšieho a chcú aj dosahovať najlepšie výsledky vo svojom živote. Tréning Tajomstvo mysle bohatých je zameraný na biznis, finančný úspech, úspech ako taký, no a čaká nás z tréningu Live Leadership, to znamená ako byť šťastný vo svojom živote a zvládať aj prácu, aj rodinu, aj vlastné záujmy a koníčky, a dokonca aj sa starať o svoje zdravie.
Veľa sa hovorí o NLP… Pre niekoho, kto to nikdy nepočul, ako by ste to opísali?
Aj tieto tréningy je možné v Akadémii Andyho Winsona absolvovať. NLP znamená neurolingvistické programovanie a ide o licencovaný 5-mesačný tréning, počas ktorého sa stretávame raz za mesiac na 3 dni. Je pre limitovaný počet účastníkov, s ktorými prechádzame ich bloky, strachy a rôzne nánosy z minulosti. Nejde len o to, že oni si ich vyriešia a odstránia rôzne limity svojej mysle, ale učíme sa tam, ako tieto techniky použiť a pomôcť tým svojim rodinným príslušníkom a okoliu. Účastníci to neskôr vedia efektívne využiť v práci či v biznise. Budú vedieť výrazne lepšie komunikovať, koučovať, udržať sa stále v pokoji, budú sa vedieť veľmi rýchlo zbaviť strachu alebo stresu… Je to ucelený komplexný systém a človek počas tohto tréningu prechádza širokospektrálnym sebarozvojom. Za tých 15 tréningových dní si uprace značnú časť svojho života a ujasní si, čo v živote chce, kam smeruje a stane sa naozaj veľmi pokojným a vyrovnaným jednotlivcom.
Je tento tréning naozaj pre každého? Vzhľadom na rôzne techniky, ktoré idú do hĺbky, nemôže byť taký tréning aj nebezpečný pre niekoho neskúseného?
Tento tréning je určite pre každého, kto na sebe chce pracovať. Jediná podmienka je neprísť tam z donútenia. Samozrejme, pokiaľ je niekto na silných psychofarmakách a má nejaký vážny mentálny problém, tak jedine po konzultácii, ale inak pre človeka, ktorý je pri plnom vedomí, nie sú obmedzenia. Počas tréningu postupne prechádzame krok za krokom dopredu a človek sa učí z mesiaca na mesiac stále nové veci. Tie medzitým trénuje a ide si svojím vlastným tempom. Za jeden tréning dokáže urobiť obrovský skok dopredu
Otázka na záver – tešíte sa na leto, čo plánujete? Pláž, hory?
Áno, veľmi sa teším na leto, lebo moji synovia budú mať prázdniny, takže budeme opäť cestovať a tráviť čas spolu. Chystáme sa aj na hory, chystáme sa aj k moru a chystáme sa aj do tábora Mám na to, ktorý organizujeme pre tínedžerov. Veľmi sa teším na spoločne strávený čas.
Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a prajeme veľa ďalších úspechov!
