Hypertenzia, tichý nepriateľ

Mohli by ste nám na začiatok vysvetliť, čo vlastne znamená krvný tlak?

Priblížme si, ako naše telo funguje. Normálny krvný tlak je životne dôležitý. Aby krv prúdila cez cievy do orgánov a tkanív, musí byť pod tlakom. Vytvorenie tohto tlaku zabezpečujú dva mechanizmy: rytmické pumpovanie srdca a odpor stien ciev. Keď sa srdcový sval stiahne a tlačí krv dopredu, krvný tlak v tepnách sa zvyšuje. Keď sa potom srdcový sval uvoľní a srdce sa naplní krvou, krvný tlak v tepnách postupne klesá. Neklesá však na nulu, pretože elastické a svalnaté steny tepien zaisťujú, že krvný tlak medzi jednotlivými pulzáciami srdca zostáva dostatočne vysoký, aby sa krv mohla ďalej transportovať v obehovom systéme. Pri meraní krvného tlaku sa zaznamenáva rytmický vzostup a pokles krvného tlaku. Rozlišujú sa teda dve hodnoty krvného tlaku, po prvé údaj o hornom alebo systolickom krvnom tlaku. Vzniká vtedy, keď sa srdce stiahne a tlak v cievach je najvyšší (odborne nazývaný systola). Druhá je hodnota nižšieho alebo diastolického krvného tlaku, ktorá vzniká vtedy, keď sa srdce uvoľní a tlak v cievach je najnižší (odborne diastola).

Existujú nejaké optimálne hodnoty, ktoré všetci poznáme, ale znamená to, že ak tlakomer ukáže iné čísla, ide hneď o problém?

Kolísanie krvného tlaku je normálne. Tieto výkyvy riadi mozog, teda autonómny nervový systém. Na regulácii krvného tlaku sa podieľajú aj iné metabolické systémy a orgány, ako sú obličky a nadobličky. V priebehu dňa sa tieto výkyvy prejavujú najvyšším krvným tlakom po vstávaní. Krvný tlak na poludnie mierne klesá. V neskorých popoludňajších hodinách a k večeru začína opäť stúpať. Krvný tlak je najnižší v noci počas spánku. Fyzický a psychický stres zapríčiňuje dočasné zvýšenie krvného tlaku. Medzi tieto stresy patria napríklad fyzická námaha, športové aktivity, vzrušenie, stres, hluk alebo strach. Vysoký krvný tlak (v lekárskom žargóne nazývaný hypertenzia) je stav, keď sú hodnoty krvného tlaku 140/90 mmHg alebo vyššie. Vysoký krvný tlak existuje aj vtedy, ak je iba jedna z dvoch hodnôt nad touto hranicou. Izolovaný systolický vysoký krvný tlak, pri ktorom je zvýšená len horná hodnota, je častý najmä u starších ľudí.

Krvný tlak sa udáva v mmHg, čo znamená milimetre ortuti, a je to jednotka merania hodnôt krvného tlaku. Odborníci rozdeľujú normálne hodnoty krvného tlaku do nasledujúcich kategórií:

Môžeme si v krátkosti priblížiť meranie tlaku?

Čo sa týka merania, tlak môžeme merať priamo v cieve modernými prístrojmi. V ambulancii a domácom prostredí však používame nepriamu metódu merania na ramene, ktorá je najviac rozšírená. Priame meranie v cieve sa využíva vo vedeckom výskume a v nemocniciach na ARO a JIS, kde potrebujeme sledovať tlak krvi kontinuálne, bez prerušenia, 24 hodín denne u ťažko chorých pacientov. V domácom prostredí sa získavajú hodnoty tlaku ako priemer všetkých meraní získaných počas najmenej 3 dní. Preferuje sa meranie počas 6 – 7 dní pred návštevou lekára. Merania tlaku krvi sa majú realizovať ráno a večer v tichej miestnosti po 5 minútach sedenia v pokoji. Pacient má sedieť a má mať podopretý chrbát a rameno, na ktorom sa tlak meria. Pri každom jednotlivom meraní sa majú vykonať 2 merania s odstupom 1 – 2 minút. Hypertenzia sa často spája s inými kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi, ako napríklad so zvýšenou hladinou cholesterolu, s fajčením, nadváhou. Diagnóza artériovej hypertenzie by teda nemala byť stanovená na základe jednej sady meraní alebo pri jednej návšteve v ambulancii lekára.

Skúsme si okrajovo povedať aj o nízkom tlaku. Je tiež potrebné ho sledovať a môžu byť jeho neprimerané hodnoty životu nebezpečné?

Znížený arteriálny krvný tlak sa nazýva hypotenzia. Hypertenzia je však bežnejšia, nebezpečnejšia, a teda klinicky relevantnejšia. Z medicínskeho hľadiska je nízky krvný tlak neškodný a dokonca prospešný pre srdce a obehový systém. Vo väčšine prípadov sa dedí. Podľa definície WHO je nízky krvný tlak definovaný ako hodnoty systolického (horného) krvného tlaku pod 100 mmHg a/alebo diastolického (dolného) krvného tlaku pod 60 mmHg. Medzi príznaky niekedy spojené s nízkym krvným tlakom patria napríklad závraty a černenie pred očami pri vstávaní, studené ruky a nohy, únava a/alebo ťažkosti so sústredením ráno a po jedle. Tieto príznaky môžu byť nepríjemné a ovplyvňujú kvalitu života. Nízky krvný tlak v dôsledku dedičnosti v zásade neznamená zdravotné riziko. Liečba je potrebná len v prípade príznakov a pozostáva napríklad zo zvýšeného príjmu soli, dostatočného príjmu tekutín (2 až 2,5 litra denne), vodoliečby (striedavé studené/teplé sprchy), silovej gymnastiky (zhyby, drepy, cvičenia s činkami). Lieky sú indikované len v ojedinelých prípadoch a zvyčajne málo pomáhajú.

Čo by sme mali pravidelne sledovať? Nejaké signály, aj keď nemáme žiadne iné ťažkosti?

Vysoký krvný tlak sa zvyčajne vyvíja pomaly bez toho, aby si postihnutí čokoľvek všimli. Väčšina ľudí s vysokým krvným tlakom nepociťuje žiadne príznaky ani nepohodlie. Bolesti hlavy, rozmazané videnie, závraty, únava alebo zvonenie v ušiach poukazujú na problém len vtedy, ak sú hodnoty krvného tlaku veľmi vysoké. Niektorí pacienti pociťujú nepokoj, nevoľnosť, zníženú výkonnosť, pocit sťaženého dychu, búšenie srdca. Tieto príznaky však môžu byť spôsobené aj inými príčinami.

Môže sa stať, že človek ani nevie, že má vysoký tlak?

Áno, väčšina pacientov ani len netuší, že má dlhodobo zvýšený krvný tlak, keďže hypertenzia nebolí. Prehľad o hodnotách krvného tlaku poskytuje iba jeho pravidelné meranie. Hypertenzii sa hovorí nepekne, ale aj pravdivo, aj tichý zabijak. Často ide o náhodný nález. Na Slovensku má zvýšený krvný tlak približne každý štvrtý pacient, v populácii nad 60 rokov dokonca takmer každý druhý. Hypertenzia predstavuje v našich ambulanciách najčastejšiu diagnózu.

Ako sa k nej staviame my ako pacienti?

Pri tejto otázke by som spomenula, že znepokojujúce sú nasledujúce fakty: tretina postihnutých netuší o zákernom nebezpečenstve, pretože si krvný tlak pravidelne nemeria. Ďalšia tretina si vysoký krvný tlak uvedomuje, no neberie odporúčania lekára dostatočne vážne a vystavuje sa tak zvýšenému riziku sekundárneho ochorenia spôsobeného hypertenziou. Hovorí sa o tom menej, ale aj hypertenzia môže u mužov spôsobiť problémy s potenciou. Niekedy je vyšetrenie u urológa prvým impulzom hľadania príčiny poruchy erekcie. To sú fakty, o ktorých sa málo rozpráva, hoci zásadne ovplyvňujú kvalitu života. Od 18 rokov sú preto odporúčania merať si tlak raz ročne. Včasná diagnostika umožňuje včas začať so zmenami životného štýlu a možno tak predísť potrebe doživotnej liečby. Okrem toho ide o jednoduché a lacné opatrenie, ktorým možno pôsobiť proti dôležitým rizikovým faktorom pre srdce a obehový systém – konkrétne mŕtvici.

Ako dlho táto diagnóza vzniká a čím ju môžeme zhoršiť?

Vysoký krvný tlak nie je len osud. Existujú rôzne faktory, ktoré poháňajú krvný tlak na nezdravú úroveň. Svojím správaním a životným štýlom ich však možno obmedziť alebo dokonca úplne odstrániť. Mali sme pacientku, u ktorej sme opakovane namerali hodnoty horného systolického krvného tlaku okolo 145 mmHg. Pri ďalšej anamnéze sme zistili, že pacientka užíva nadmerné množstvo soli pri dochucovaní jedál. Znížením až vynechaním solenia sa podarilo v priebehu krátkeho časového úseku tlak normalizovať, takže medikamentózna liečba nebola potrebná. Bohužiaľ, aj v hotových produktoch a výrobkoch na našich pultoch sa nachádza veľké množstvo skrytej soli. U ďalšieho 40-ročného pacienta boli redukcia hmotnosti a zanechanie fajčenia rovnako efektívne metódy, užívanie liekov na vysoký krvný tlak nebolo potrebné. Zároveň bol šport aj skvelou metódou na odbúranie pracovného stresu, ktorý mal vplyv na tlak krvi u daného pacienta.

Teda platí to, čo asi už každý ovláda – dodržiavať zdravý životný štýl.

Presne tak. V zásade nepovieme nič nové, ak zdôrazníme, že recept je jednoduchý a tvoria ho tieto jednoduché pravidlá. 1. Zdravo sa stravovať. 2. Znížiť spotrebu soli, ktorá je v našej populácii vysoká. 3. Zbaviť sa nadváhy a pravidelne sa hýbať. 4. Alkohol užívať s mierou. 5. Prestať fajčiť. 6. Zbaviť sa dlhodobého stresu a nájsť si čas na relax. Najdôležitejším a najúčinnejším liekom na vysoký krvný tlak je naozaj zdravý životný štýl. Pre mnohých z postihnutých to znamená obrovskú zmenu v ich zvyčajnom živote, ale stojí to za to. Zdravý životný štýl môže často znížiť miernu hypertenziu na normálnu úroveň. Pacienti s ťažšou formou hypertenzie môžu dosiahnuť zdravý životný štýl tak, aby museli užívať čo najmenej liekov.

Akú úlohu hrá genetika? Dá sa na ňu „vyhovoriť“?

Je pravda, že existujú aj neovplyvniteľné faktory, akým je aj genetické zaťaženie v rodine. Ak už majú vysoký krvný tlak vaši rodičia alebo starí rodičia, je tu pravdepodobnosť, že ho budete mať aj vy a váš potomok. Zdravým životným štýlom však výrazne zlepšujete šance, že budete ušetrení vysokého krvného tlaku, kdeže na vzniku hypertenzie sa podieľa okrem genetiky viacero ovplyvniteľných faktorov, ktoré sme už spomenuli vyššie.

Čo nám hrozí? Prečo je táto diagnóza nebezpečná, aj keď „nebolí“?

Vysoký krvný tlak po rokoch poškodzuje dôležité orgány, ako srdce, srdcové tepny, mozog, obličky a cievy. Dôsledkom môžu byť život ohrozujúce choroby, ako sú infarkty alebo mŕtvice. Najdôležitejším cieľom pri liečbe vysokého krvného tlaku je preto trvalé zníženie krvného tlaku na normálnu hodnotu. To zabraňuje poškodeniu orgánov a pomáha predchádzať srdcovému infarktu alebo mozgovej príhode. V súčasnosti je snaha všeobecných lekárov zachytiť a čo najprísnejšie kontrolovať vysoký krvný tlak medikamentóznou liečbou, ktorá nielenže pacienta ochráni pred komplikáciami, ale mu doslova predĺži a zachráni život.

Známy je aj syndróm bieleho plášťa – a teda že pri lekároch (zo strachu alebo z nepohody) majú ľudia vždy iné hodnoty tlaku, ako si namerajú, keď sú doma (v pokoji). Ako rozoznať aktuálny stres od chronického problému, ktorý už musíme riešiť?

Veľa pacientov cíti pri vstupe do ambulancie lekára úzkosť, obavy a neistotu, stres. Stresová situácia zvyšuje krátkodobo krvný tlak. V ordinácii našim pacientom opakovane nameriame hodnoty nad 140/90 mmHg. Je to pomerne bežný a častý jav. Nervozita sa na každom prejavuje inak – niekomu sa spotia ruky, väčšine ľudí sa rozbúši srdce a zvýši krvný tlak. Ak si pacient meria krvný tlak v domácom prostredí alebo sa vykoná ambulantné 24-hodinové meranie automatickým prístrojom, hodnoty krvné tlaku sú normálne. Veľmi často sa ľudia za strach hanbia a lekárovi ani zdravotnej sestričke o tom nepovedia. Obavy sa najčastejšie prejavia tak, že nameriame vysoké hodnoty krvného tlaku. Tie neodrážajú váš skutočný zdravotný stav. Sú len prirodzenou reakciou organizmu na stresovú situáciu. Pokiaľ lekárovi svoj strach otvorene nepriznáte, môže vám chybne diagnostikovať hypertenziu. Približne tretina pacientov, ktorým u lekára po prvýkrát namerali vysoký krvný tlak, má v skutočnosti iba syndróm bieleho plášťa. Preto stanovujeme diagnózu hypertenzie až po troch meraniach, kedy dve z troch meraní presahujú normálne hodnoty.

Existujú aj pri tejto diagnóze nejaké anomálie či zvláštnosti?

Zvláštnu kategóriu tvorí takzvaná maskovaná hypertenzia. Pri nej sú merania tlaku krvi v normálnom rozmedzí, ale v domácom prostredí a pri 24-hodinovom ambulantnom meraní sú opakovane namerané zvýšené hodnoty. Pojem maskovanej hypertenzie sa rezervuje pre pacientov, ktorí sú bez liečby hypertenzie. Často ju vídavame v mladších vekových skupinách, u mužov, fajčiarov, u ľudí so zvýšenou konzumáciou alkoholu, pri strese. Títo pacienti majú až dvakrát častejšie kardiovaskulárne príhody ako zdravá populácia.