Pokračovanie rozhovoru s Katarínou Hargašovou (Psychokonzult s.r.o.).
Sociálnymi sieťami sú deti a mládež ovplyvnené asi najviac. Niektorí vedci sa vyjadrili, že deti doslova hlúpnu, mentálne, emočne ani sociálne sa nevyvíjajú ďalej, ich komunikačné schopnosti sú mizerné, nie sú schopné riešiť reálne problémy, orientovať sa v „dospeláckom“ živote a problémoch… Aký je váš názor?
To by mohol byť taký skratkovitý úsudok, keby sme to brali len takto. Tieto generácie sú aj v niečom iné ako naše. Jasné, že internet ich o niečo ochudobňuje. Každý nástroj sa dá použiť aj zle, aj dobre. Rovnako na súčasné médiá sa nedá pozerať jednostranne, aj keď nás, dospelých, to láka. Problémom je, že staršia generácia je často menej zručná v technológiách, ako ich deti a pristupuje k nim značne radikálne. To, že mladí ľudia trávia nepomerne viac času na mobiloch, nemusí automaticky znamenať, že nám rastie generácia nevzdelaných či závislých. Je isté percento populácie, ktorej to môže ublížiť. Pri jedincoch, ktorí majú problém s impulzívnosťou, vlastnou sebakontrolou, pozornosťou a hyperaktivitou, je dobré spozornieť. Je tiež známe, že časté trávenie času s mobilmi negatívne vplýva na dlhodobú pamäť či udržanie pozornosti napríklad pri učení. Utrpieť môže aj spánok, keďže mobil je stále na dosah ruky. Ďalšia oblasť, ktorá môže byť výrazným používaním sociálnych sietí ohrozená, je sociálna komunikácia. Zisťujeme aj sami na sebe, ako nám konverzácie cez sociálne siete zamedzujú komplexnú spätnú väzbu. Čo tam úplne chýba, je neverbálna časť reči. Nevidíme, ako dotyčný pôsobí, akú má mimiku, aké má tempo reči, kedy niečo zdôrazní, pridá gesto. Dialóg je o toto ochudobnený a okresaný. Mladí ľudia tak môžu byť menej citliví či menej zruční pri osobnom rozhovore tieto neverbálne aspekty vnímať, zachytávať u druhých a sami ich používať. Paušalizovať však nie je dobré. Aktuálna doba je výrazne technologická a prináša množstvo benefitov, z ktorých mladí môžu čerpať. Mobil a počítač často využívajú na hľadanie informácií a vzdelávanie. Nehovoriac o tom, že počas lockdownu to bol pre nich jediný kanál, cez ktorý sa spojili s kamarátmi a študovali. Môžeme sa ako dospelí zamyslieť nad tým, v čom vidíme, že by mali mladí ľudia zmúdrieť a ako im to vieme sprostredkovať.
Rodičia argumentujú tým, že nemôžu od tohto sveta deti odstrihnúť, pretože by boli napríklad vyradené z kolektívu rovesníkov. Ako nájsť tú správnu mieru?
Nad tým sa veľmi zamýšľa množstvo výskumov a napríklad aj autor v knihe Digitálna demencia. Čo je správna miera, to sa jednoznačne povedať nedá. Aj čas strávený na internete môže byť prospešný. Svetová zdravotnícka organizácie (WHO) vydala odporúčania, v akom veku deťom predstaviť mobil/tablet a svet sociálnych sietí, aby to nemalo negatívny vplyv na ich vývin. Dôležité je vedieť, či samo dieťa vie rozlíšiť dopad toho, že zdieľa fotku na internete. O tom je dobré sa rozprávať. Pri menších deťoch rodič môže nastaviť v telefóne screen time, teda čas určený na využívanie mobilu. Pre rodiča môže byť ťažké nehovoriť len o zákazoch a príkazoch. Fajn je stanoviť si hranice toho, čo považujete za dôležité. Kľúčový je však dialóg s mladým človekom. Pýtať sa a zaujímať sa, aký je jeho názor, čo ho na internete baví, na čo využíva sociálne siete. Tiež je dobré zistiť, či mladí vedia, kde hľadať overené informácie, či sú schopní rozlíšiť dôveryhodný zdroj. Aké sú riziká spojené so zdieľaním osobných údajov, prípadne im pomôcť nastaviť súkromie v ich osobnom konte. Pomôžeme im tak, že nebudú náchylní uveriť všetkému, čo internet ponúka. Výskumy ukazujú, že čím je medzi dieťaťom a rodičom väčšia dôvera a viac komunikácie, tým sa deti správajú online bezpečnejšie a vedia si ustrážiť aj strávený čas na internete. Ak sa cítia vo vzťahu k rodičovi odcudzené, sú náchylnejší k rizikovému online správaniu a unikajú do sociálnych sietí. A v neposlednom rade je dôležité byť pre deti vzorom v tom, ako správne a koľko používať sociálne siete.
Myslíte si, že dnes dokážeme odhadnúť reálne dopady aktuálneho životného štýlu mladej generácie na ich budúcnosť?
Nie, len do istej miery, inak by sme boli jasnovidci. Žiadna generácia nevedela ovplyvniť dopady daného technologického pokroku v novej dobe na ďalšiu generáciu. To budeme zisťovať len postupne, tak je to aj vo vede, aj v živote. Nikdy nevieme niečo úplne naisto. A tú frustráciu musíme vydržať. Môžeme sa však snažiť dať mladej generácii zručnosti, ktoré budú pre jej vývin a život prospešné. Podporiť ju v samostatnom hľadaní správnych kľúčov, ako sa rozhodovať v budúcnosti, keď sa bude musieť rozhodnúť sama.
(Prvú časť rozhovoru nájdete na stránke alebo v aktuálnom vydaní Radaru – aj online)
