Cholesterol je strašiak, ktorý číha aj na letných grilovačkách.
MUDr. Katarína Kováčová (všeobecný lekár pre dospelých, nefrológ) ukončila štúdium medicíny v roku 2010 na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prax v odboroch internej medicíny získala v rokoch 2010-2018 na Univerzitnej klinike RWTH Aachen v Nemecku. Venovala sa hlavne diagnostike a liečbe vnútorných chorôb. Špecializovala sa na pacientov s kardiovaskulárnymi a obličkovými ochoreniami. Pacientov ošetrovala na špecializovanom oddelení, v tom čase jedinom svojho druhu v Nemecku, ktoré bolo zamerané na úzku spoluprácu kardiológov a nefrológov. Pracovala dva roky na kardiologickej jednotke intenzívnej starostlivosti, ďalej na oddelení gastroenterológie a na centrálnom príjme. V roku 2018 získala atestáciu v odbore nefrológia (Ärztekammer Nordrhein, Düsseldorf, Nemecko). Po návrate na Slovensko získala v roku 2021 druhú atestáciu na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave v odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých. Svoj záujem venuje ambulantnému sektoru a rozvoju všeobecného lekárstva v regióne Šaľa. Je členkou Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva- Mladí Praktici.
MUDr. Kováčová otvorila novú všeobecnú ambulanciu pre dospelých MediElic s.r.o. v Šali v CIZS (Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti). V prípade záujmu o konzultáciu využite mailový kontakt amulancia.cizs@gmail.com.
O cholesterole sa veľa hovorí, ale asi málokto by vedel správne povedať, prečo je to taký strašiak. Ozrejmíte nám to?
Cholesterol je všeobecne považovaný za nezdravý. Ale nedá sa to povedať takto všeobecne. 80 % cholesterolu si naše telo vytvára samo, zvyšok prijímame potravou. Cholesterol je pre naše telo životne dôležitý. Slúži ako stavebná látka pri tvorbe hormónov (napríklad estrogén a testosterón), žlčových kyselín, ktoré sú súčasťou žlče, aj vitamínu D. Cholesterol je tiež súčasťou bunkových membrán, ktoré obklopujú naše bunky v tele. Je však pravda, že jeho nadmerný príjem potravou so sebou prináša závažne zdravotné riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
Hovorí sa o dobrom a zlom cholesterole. Vieme povedať, na čo je dobrý ten „dobrý“, a prečo je zlý „zlý“.
Skôr záleží na tom, koľko „dobrého“ a „zlého“ cholesterolu je prítomného. LDL cholesterol je tiež hovorovo známy ako „ zlý“ cholesterol. Ak bunky už nedokážu absorbovať LDL cholesterol, pretože je ho nadbytok, zostáva v krvi a mení sa. Ukladá sa do stien krvných ciev a zužuje ich. Takto môže vzniknúť takzvaná artérioskleróza, upchávanie ciev. Na druhej strane HDL cholesterol vstrebáva aj cholesterol, ktorý sa usadil na stenách ciev a transportuje ho späť do pečene. Tam sa cholesterol premení napríklad na žlčovú kyselinu a časť sa opäť vylúči. Normálne hladiny HDL cholesterolu preto ponúkajú ochranný účinok proti upchávaniu ciev a znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení. Hovorovo sa preto HDL nazýva „dobrý“ cholesterol.
Čo znamená mať vysoký cholesterol? Ako sme sa k nemu dopracovali a čo nám hrozí?
Zvýšená hladina cholesterolu zvyčajne nespôsobuje žiadne príznaky. V niektorých prípadoch dochádza ku kožným zmenám. Na rukách a nohách, očných viečkach sa môžu tvoriť žltkasté tukové usadeniny nazývané odborne xantómy. Ak sú cievy už dlhé roky v dôsledku vysokého cholesterolu v krvi zúžené, môže to viesť k pocitu zvierania na hrudníku, dýchavičnosti, závratom, rozmazanému videniu, poruchám vedomia či bolestiam nôh pri chôdzi.
Sleduje sa aj to, či máme málo toho „dobrého“ cholesterolu? Vtedy nám tiež niečo hrozí?
Z krvi máme možnosť zisťovať lipidový profil s rôznymi parametrami (pre zaujímavosť napríklad: celkový cholesterol, LDL cholesterol, HDL cholesterol, triglyceridy, apolipoproteín B a pod.). Osoby s hladinou celkového cholesterolu nad 8 mmol/l (pri hladine LDL cholesterolu nad 4,9 mmol/l) musia byť považované za možného nositeľa genetickej predispozície a majú veľmi vysoké riziko vzniku srdcovo-cievnej príhody. Ohľadom „dobrého“ HDL-cholesterolu naďalej platí, že jeho nízka hladina významne zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení. Tu však podľa najnovších poznatkov platí pravidlo všetkého veľa škodí, pretože aj príliš vysoká hladina HDL cholesterolu (nad 2,1 mmol/l) nema ochrannú funkciu a môže riziko zvyšovať. Prvým cieľom liečby je dosiahnuť čo najnižšie hodnoty LDL cholesterolu, pretože platí princíp čím nižší, tým lepší.
Čo podporuje výskyt vysokej hladiny cholesterolu?
Zvýšená hladina cholesterolu je v prvom rade spôsobená nesprávnou stravou (príjem vysokého obsahu tuku s nasýtenými tukmi alebo transmastnými tukmi) a nedostatkom fyzického pohybu spojeného s nadváhou či obezitou. Zvýšená hladina cholesterolu môže byť spôsobená aj chorobami, ako napr. nedostatočná činnosť štítnej žľazy. U niektorých ľudí spôsobujú zvýšenie hladiny cholesterolu v krvi aj niektoré lieky (androgény), menopauza alebo tehotenstvo. Závažné zvýšené hodnoty cholesterolu sa však niekedy vyskytujú aj v detstve v dôsledku dedičnosti. Potom sa hovorí o familiárnej hypercholesterolémii, ktorej formy sú rôzne. Je dôležite zmerať hladinu cholesterolu aspoň raz za život a túto dedičnú chorobu odhaliť.
To, aká životospráva nám prospieva, je asi väčšine z nás jasné, ale je niečo, na čo by sme mali myslieť prednostne, prípadne existujú v tejto oblasti nejaké novinky?
Najdôležitejšie z hľadiska zníženia LDL cholesterolu je v prvom rade znížiť jeho príjem potravou, vyhýbať sa vyprážaným a mastným jedlám, znížiť príjem alkoholu, zvýšiť pohybovú aktivitu. Existujú tzv. nutraceutiká – funkčné potraviny, ktoré majú určitú pozitívnu funkciu na naše zdravie. K týmto potravinám, ktoré znižujú krvné tuky, patrí napríklad berberín, extrakt z červenej fermentovanej ryže, alebo známe omega-3 mastné kyseliny, ktoré majú priaznivý vplyv na hladinu cholesterolu. V stravovaní uprednostňujme potraviny s nenasýtenými mastnými kyselinami – rastlinné oleje lisované za studena, s čo najkratšou tepelnou úpravou pred konzumáciou. Zahrievaním nad určitú teplotu strácajú svoju výživovú hodnotu. Živočíšne potraviny sa odporúčajú len v obmedzenom množstve a je lepšie ich nahradiť rastlinnými potravinami. Zdravá strava, ako to poznáme, pozostáva aj zo zeleniny, ovocia, orechov, strukovín, rýb, rastlinných olejov, celozrnných výrobkov a zníženého príjmu červeného a spracovaného mäsa.
Tvrdenie, že treba jesť 5x denne, je už prežitkom. V súčasnosti sa veľa píše a hovorí o metóde intermittent fasting – prerušovaný pôst alebo „hladovka“, keď počas dňa striedame obdobie hladovania a obdobie prijímania potravy. Existujú rôzne modifikácie, uvedieme len príklad: 1 deň v týždni hladujeme 24 hodín alebo počas dňa hladujeme 16 hodín a 8 hodín prijímame potravu. Treba si, samozrejme, strážiť kalorický príjem a strava má byť kvalitná a rozmanitá.
